Nič nebude také ako kedysi, ale všetko môže byť také ako ešte nikdy.

Únor 2012

Kam sa všetci len tak ponáhľame?

29. února 2012 v 18:40 | Daisha |  Moje príbehy
Stále nad týmto premýšľam, čo také stále naháňame? Nech ideme kamkoľvek, všade sa ľudia ponáhľajú či do práce, do školy, na nákupy, k doktorovi... Ale kam ten spech? Veď stačí spomaliť a zastaviť sa na chvíľku a pozreť na tú krásu naokolo, ako krásne vtáčiky spievajú, deti sa veselo hrajú, slniečko krásne svieti,.. No nie je to krásne? Podľa mňa áno :). Musím priznať, že aj ja sa furt ponáhľam niekam a aj ľudia si to všímajú a nechápu kam sa tak ponáhľam. Keď sa nad tým zamyslím, ani ja to nechápem. Ale to je už zvyk aj do školy keď idem vždy trielim alebo aj von skrátka hocikam. Dávnejšie som sa ponáhľala do školy, čím viac som sa ponáhľala tým viac sa mi nedarilo všetko mi padalo no skrátka hotová pohroma. Preto radím ľudia neponáhľajte sa! Veď aj tak vám nič neutečie, predsa prísť v poriadku na dohodnuté miesto je dôležitejšie. No nie?

našich 10 mesiacov :)

26. února 2012 v 18:51 | Daisha |  Moje príbehy
Dnes je krásny deň lebo máme s mojím priateľom neuveriteľných 10 mesiacov :) prajem nám všetko najlepšie veľa lásky, zdravia, šťastia, úspechov, žiadne hádky aby sme sa stále tak milovali a aby sme všetko spolu dobre zvládli :). Milujem ťa :-*

O čom je život?

23. února 2012 v 22:03 | Daisha |  Moje témy
Túto otázku sa pýtam dosť často. Nemám na ňu odpoveď ale myslím si, že život nie je o peniazoch, drahých autách, bohatstve, závisti, pýche,.. Ale podľa mňa život je v prvom rade o láske. O láske ktorú každý z nás potrebuje. Každého poteší keď sa ráno zobúdza s tým pocitom, že tam niekde sa práve zobudil človek ktorý ho miluje. Myslím, že každý človek potrebuje vedieť že niekde tam je niekto kto toho človeka miluje, pretože každý potrebuje takú svoju druhú polovičku s ktorou by chcel stráviť celý svoj život. Nie vždy je život ľahký, prídu aj ťažšie chvíle ktoré človeka preveria rôznymi životnými prekážkami a skúškami. Čím ťažšia prekážka tým viac je človek potom silnejší a schopný čeliť rôznym životným situáciám ktoré mu život prinesie. Každý človek má iný životný príbeh ale každý príbeh je svojim spôsobom jedinečný a zaujímavý.
Aj keď prídu rôzne ťažké skúšky napriek tomu všetkému život je krásny a život je dar ktorý si musíme vážit a chrániť.
Pridávam jednu krásnu pesničku ktorá vystihuje život.

Song

22. února 2012 v 20:26 | Daisha |  Hudba <3
Kedysi moja najobľúbenejšia pesnička, stále som si ju spievala

Krásna pesnička

22. února 2012 v 20:25 | Daisha |  Hudba <3

Nech sa každý stará o seba!

22. února 2012 v 20:24 | Daisha |  Moje príbehy
Prečo taký názov? Mám pokrk toho všetkého ako počúvam ten ťa videl tam, hentá tam..Mňa to trápi? Nie! Je to môj život ja sa nestarám do druhých tak nech sa nestarajú druhý do mňa.. Dnes som sa zas tak vytočila že som si musela dať na uši sluchatká a zapať naplno hudbu, aké som len mala nervy... vrrrrr... Zas si niekto myslel že môj frajer je ten čo som s ním chodila predtým, jáááj niektorí ľudia sú trošku mimo..áno jasné môjho frajera poznám 3 aj viac rokov jasnééé čo súú slepííí??? aj slepý vidí že to je niekto celkom iný...Nebudem sa rozčuľovať, načo aj.Nič tým nevyriešim ale ide mi to tu krkom... Nevadí prežijem to nejak aj keď je to ťažké a aj tie divné sny... Nechápem... Ešte aj teraz sa musím s*ať s podnikateľským a aj tak nič neviem a len blbosti tam píšem, mám pocit že všetko na mňa padáááá :( hlavne to učenie a tie špinavé klebety! ako ich len nenávidííímmm... To je všetko? Ohovárať??? O tom je život????? NIE!!!!!!!!!!!! Som kľudná keď som to sem napísala.. Aspoň že som dnes na chvíľku vypadla von lebo už ma to tu nebavilo.. Neviem čo mám robiť či podnikateľský alebo písať esej na anglinu ktorú ešte ani premyslenú nemám nič a v pondelok sa to odozvdáva no úžas. Stále sa trápim s podnikateľským, počúvam hudbu a myslím na moju lásku, veľmi mi chýba :( ani napísať mu nemôžem :( prečo ??? :(:(:((:(:( strašne je ten život nespravodlivýýý :( ..... kkssss to kontrolovanie sprosté otázky mi idú na nervy..
Nenávidím pretvárku, klamstvo a práve teraz to ja musím používať :( pretvarovať sa doma že všetko je okey, klamať, fakt ma to nebaví mám chuť vykričať do sveta ako mi je, čo ma trápi, že nie som šťastná ako vyzerááám!!!! Som smutnáá veľmi :( ale tvárim sa "šťastne". Lebo ako sa hovorí život je jedno veľké javisko na ktorom musíš hrať, aj keď ti srdce krváca ústa sa musia smiať! :(

5.2. Nedeľa

5. února 2012 v 20:44 | Daisha |  Moje príbehy
Deň sa začal asi tak že ráno som veľa premýšľala a na veľa vecí som prišla.. Neskôr matka do mňa rýpala a pohádali sme sa, myslela som že vypadnem z domu ale vydržala som to nejak. Potom konečne prišiel môj mucík privítali sme sa objatím a pusou na pery :) a šli sme spolu do izby. Za chvíľku som ho z izby vyhnala pretože som mu išla pripraviť darčeky :D som tam s tým šuchotala ako taký škrečok a pritom som chcela byť potichu. Keď som to pekne zabalila vystriehla som chvíľku keď nebol v kuchyni a preniesla som to do obývačky za gauč. Keď prišiel do obývačky som vystrelila ako šíp dala si to za chrbát a zagratulovala mu k narodeninám ktoré má zajtra. Dal mi pusu a pozrel si čo dostal. Hh taký bol zlatý keď to vybaľoval :D. Myslela som, že ho spapám. Darčeky sa mu veľmi páčili čo som veľmi rada pretože ma to stálo nemalé úsilie skoro nám bus odbehol sme utekali z obchodu a len tak tak sme stihli, pred mamou skrývanie druhého darčeka potom nenápadné balenie, no stálo to veru nemalé úsilie. Potom sme sa bláznili robili si zle, ťahali sa za nosy, frčkovali sa, šteklili, provokovali, rozprávali anglicky atď. Neskôr sa naobedovali a vybrali von. Navštívili sme najprv moju sestru v bare, chvíľku sme s ňou pokecali a šli sme potom ešte k mojej babke zaniesť čo poslala moja mamina. Babka nám aj nakázala čo máme kúpiť tak sme jej kúpili. Odtiaľ sme šli do auparku kúpiť babke čo potrebovala. Pri pokladni sme sa div nepobili kto to zaplatí. Môj zlatúšik vytiahol 5 € a podával ich predavačke ja som jej podávala 4 € a už sa aj z nás smiala a nakoniec si ich zobrala odo mňa. Môj anjelik bol celý nafučaný ale iba len tak sa tváril :D a ja víťazoslávny úsmev som mala na perách. Behli sme ešte na wcko medzitým zavolala môjmu pokladíkovi jeho mamina. Chvíľku s ňou kecal a potom som sa s jeho maminou rozprávala aj ja. Z Auparku sme šli do najlepšej cukrárne a čokoládovne aká v mojom meste je :D. Najprv sme sa nevedeli rozhodnúť ale nakoniec sme sa rozhodli. Dala som si čaj taký ovocný s medom a citrónom mňááám. Môj miláčik si dal aj zákusok a tak potvorsky to jedol že mi chúťky robil tak šiel objednať aj mne. Potom sme sa kŕmili a rozprávali. Z cukrárne sme šli ešte do Auparku niečo pozrieť a stretli sme jeho tetu. Tak sme sa s ňou porozprávali a šli sme k mojej babke. U babky sme dali nákup, pokecali s babkou a dedkom, napapali sa a išli ku mne domov. Doma sme sa pofotili, porozprávali a neskôr rozlúčili objatím a pusou na líce a utekal si na autobus. Ani nie za minútu si mi začal chýbať a keby môžem a existuje teleport tak by som sa premiestnila pri teba. Milujem ťa a teším sa už na náš krásny víkend :)

Táto pesnička ma teraz presne vystihuje :(

5. února 2012 v 20:05 | Daisha |  Hudba <3
nádherná pesnička ale smutná..

Zúfalstvo

5. února 2012 v 20:04 | Daisha |  Témy týždna
Presne toto ma teraz vystihuje, veľmi dobre viem aký je to pocit. Poznám ho.. Je to niečo keď už neviem ako ďalej, zdá sa mi že ako keby neexistuje žiadne riešenie.. Mám zmiešané pocity cítim strach, smútok, úzkosť a ešte veľa nedefinovaných pocitov ktoré sa všetky zmiešajú a ja sa neviem v nich vyznať a preto len blúdim, mlčím a premýšľam stále či deň alebo noc, ľudí si nevšímam a som smutná a zmätená.. Potom sa správam zle k ľuďom ktorí si to nezaslúžia.. Mňa to potom veľmi mrzí :(
Neviem či som presne vystihla tému týždňa ale dúfam, že aspoň trochu áno.

Nevládzem :(

5. února 2012 v 19:48 | Daisha |  Moje príbehy
Ja už fakt ďalej nevládzem, veľa je toho na mňa hrozne... Už to takto ďalej neunesem :(:( hlava mi praskne myšlienky mi len tak víria, po lícach mi tečú slzy... Pýtam sa tú otázku PREČO? Fakt to stojí za to??? Nemám odpoveď stále ale jedno viem, ak sa to nezmení mňa to raz zničí a ničí ma to pomaly ale isto :( až raz bude zo mňa len chodiaca mŕtvola bez duše a so srdcom prázdnym zničeným... Chcem sa zobudiť a zistiť že to bol len ZLÝ SEN :( :(

Načo vôbec žijem?

1. února 2012 v 17:40 | Daisha |  Moje príbehy
Stále sa pýtam túto otázku. Rada by som dokázala niečo neobyčajné ale zatiaľ som nič také nedokázala. Na túto otázku mi odpovedal môj priateľ. Povedal mi: "ak by si sa nenarodila tak by sme spolu nechodili, nespoznala by si pravú lásku, veľa ľudí ťa potrebuje a potrebuješ, nemala by si takých dobrých rodičov, rodinu,..." Povedal to fakt krásne že som mala až slzy v očiach. Teraz viem, že každý človek ma na svete svoje miesto, dôvod prečo tu má byť. Pretože, nikto tu nie je len tak. Každý je tu pre niečo. Myslím si, že aj keď prídu ťažké životné situácie tak človek by si nemal povedať: "nechcem žiť" alebo "nebaví ma ďalej žiť". Pretože v tej chvíli si neuvedomí aký by to malo následok, keby niečo spraví. Moment ktorý by sa možno bohužiaľ nedal vrátiť. Nechal by ľudí ktorí ho mali radi smutních, nešťastních a ich srdcia by boli zaplnené bolesťou z obrovskej straty milovaného človeka. Ten človek keď by pozeral zhora na zem by si uvedomil a povedal: "aha predsa len ma niekto mal rád, predsa len ma niekto potreboval a teraz ten človek kvôli môjmu neuváženému činu trpí a mňa to mrzí a už nič nemôžem spraviť pretože už som niečo spravil čo ublížilo". Čo tým chcem povedať? Nikdy si nesiahnite na život alebo nepovedzte iba v ťažkej situácii vetu: "nechcem žiť" pretože ak by to počul človek ktorý vás miluje alebo má rád, mrzelo by ho to veľmi mal by v očiach slzy a srdce by mu pukalo od bolesti. Moja veta ktorú často používam je, že vždy je pre čo žiť a život je krásny aj keď nie vždy je to prechádzka ružovou záhradou ale stojí za to.

Ďakujem za návštevu,príďte zas!