Nič nebude také ako kedysi, ale všetko môže byť také ako ešte nikdy.

Červen 2012

Bláznivá nedeľa

24. června 2012 v 18:05 | daisha |  Moje príbehy
Ráno ma zobudil budík, vedela som, že už je čas vstávať. Vystrelila som z postele a bežala vypať budík. Obliekla som sa, naraňajkovala a mohli sme ísť von. Vonku bolo dosť teplo tak som bola rada, že som si nedala dlhé rifle. Neskôr mi prišlo zle z toho tepla tak priateľ zavolal taxík a odviezol nás domov. Doma som mu pomáhala s varením. Keď sme dovarili naobedovali sme sa a neskôr mi urobil výbornú ľadovú kávu. Dal mi ešte viac šľahačky a strekol mi z nej do úst a už som hovorila že stačí ale on ešte viac dal šľahačky až som mala celé ústa od šľahačky. Chvíľu sme sa so sľahačkou naháňali, bola som celá od šľahačky a šľahačka bola všade. Chcela som mu to vrátiť tak sme sa chvíľu naháňali za chvíľu som ho začala štekliť tak sa smial ale šľahačku z ruky nechcel pustiť tak sa mi to nepodarilo, ale raz mu to vrátim haha teším sa. Neskôr môj miláčik dostal crazy nápad, že ma oblečenú osprchuje. Ja som sa iba smiala a myslela si, že sranduje. V jednej chvíli ma zobral na ruky a niesol ma do kúpeľky. Bránila som sa, kopala nohami ale aj tak zbytočne. Skončila som celá mokrá a ešte k tomu v ľadovej vode. Hnevala som sa naňho a on sa smial. Taký bol zlatučký, že hnev ma raz dva prešiel. Neskôr som sa osprchovala a keď som mala na sebe uterák môj miláčik mi otvoril dvere a pustil na mňa ventilátor, no skoro som zamrzla čo mi bola taká zima. Obliekla som sa a s priateľom sme sa bláznili. Neskôr som mu pomohla zmyť vlasy a dala mu za krk ľadovú vodu. Ešte som mu vlasy očesala a odfotila si ho. Strašne bol chutný keď bol taký strapatý. Teraz počúvame hudbu, priateľ mi dáva pusinky a nechcem ho pustiť na notebook lebo chcem dopísať sem na blog :) tento článok.

23. 6. 2012 Na výlete v Trnave s mojím miláčikom

24. června 2012 v 17:26 | daisha |  Moje príbehy
Dnes skoro ráno sme vstávali a rýchlo sa chystali na bus do Trnavy. Cestou na stanicu sme sa ponáhľali aby sme stihli bus. V buse bolo celkom dosť ľudí ale našťastie mali sme kde sedieť. S mojím zlatíčkom sme sa nevedeli dohodnúť kto bude sedieť pri okne ale nakoniec som vyhrala ja. Neskôr sme si presadli. V buse sme sa celý čas rozprávali a tešili sa na náš spoločný výletík. Obaja sme boli veľmi unavení, tak sme si chvíľku aj pospali. Konečne sme prišli do Trnavy. Na stanici sme počkali na môjho priateľa sesternicu. Môj miláčik nás spolu zoznámil a išli sme všetci traja do mesta. Jeho sesternica nám poukazovala mesto. Pofotili sme aj nejaké fotky. Šli sme peši do Tesca, cesta bola pomerne dlhá ale ani sme sa nenazdali a boli sme pred Tescom. Cesta človeku rýchlo prejde keď sa rozpráva a blázni. V tescu sme pobehali obchody a kúpili si niečo dobré papať. Neodolali sme a dali sme si aj zmrzlinu. V takom teple nás dobre osviežila. Z Tesca sme išli busom na stanicu a do Maxu. V Maxe sme popozerali obchody a s priateľovou sesternicou sme chceli môjmu priateľovi zo srandy ujsť. Raz sa nám to podarilo keď si môj drahý pozeral tovar v jednom obchode, my dve sme využili príležitosť a utiekli sme mu. Naháňal nás okolo toho obchodu :D. Keď sme boli v jednom športovom obchode, schovala som sa môjmu priateľovi medzi regále a on ma hľadal :D:D potom po mne bežal, chvíľu sme sa naháňali a nakoniec ma chytil. Odtiaľto sme išli k jeho sesternici domov. Išli sme skratkou, cez park a cigánsku osadu. Prešli sme park a šli sme po mriežkovanom hrozne vysokom moste ktorý viedol ponad železnicu. Ja som dostala hrozný panický strach a nevedela som čo mám robiť snažila som sa dole nekukať lebo ešte viac som sa bála. Môj priateľ a jeho sesternica ma chytili za ruky a pomohli mi tadiaľ prejsť. Veľmi som sa potešila keď som konečne zacítila pevninu. Po dlhej ceste sme konečne prišli k priateľovej sesternici. Zoznámili ma s priateľovej sesternici sestrou. Ukázali nám balkón, bol to nádherný výhľad videli sme celú Trnavu. Pohľad z tej výšky bol brutálny. Na jednom balkóne mali aj lehátko kde sme si s priateľom ľahli a jeho sesternica nás pofotila, bola naša hlavná fotografka. Porozprávali sme sa o všeličom a medzi tým aj náš príbeh lásky. Keď sme rozprávali s priateľom sme sa predbiehali a skákali do reči. Rozprávali sme viac ako hodinu. Neskôr sme sa napapali a išli na stanicu. Cvakli sme ešte pár foto, porozprávali sa o dnešnom dni. Za chvíľu nám prišiel bus, rozlúčili sme sa s priateľovou sesternicou a zakývali si. Cestou v buse sme s priateľom pozerali fotky, odfotili sa v buse a rozprávali sa o tomto skvelom dni. Ani neviem ako a zaspala som, zrazu som sa zobudila na to ako ma môj priateľ myká a hovorí že už vystupujeme. Roztvorila som nejak rozospato oči a ledva vystúpila z busu. Vliekla som sa ako taký slimák čo som bola tak unavená. Za pár minút sme prišli domov, prezliekli sa osprchovali a išli variť. Neskôr sme sa napapali a išli sa rozprávať a pozrieť film. Bol to naozaj pekný deň spoznala som ďalších nových skvelých ľudí.

Ďakujem

22. června 2012 v 11:58 | daisha |  O vás
Všetkým veľmi pekne ďakujem ktorí navštevujete môj blog, píšete komentáre, hlasujete v anketách,... Veľmi si to vážim :) píšem hlavne pre Vás pretože písanie ma neskutočne baví. Pred pár rokmi ma ani nenapadlo takto písať či dokonca založiť blog. Nahovorila ma na založenie blogu moja najlepšia kamarátka Pati :) ktorej veľmi pekne ďakujem, že ma toľko prehovárala a chválila blog že som nakoniec súhlasila. Nedokážete si predstaviť ako ma hreje pri srdci keď uvidím nejaký nový komentár hlas v ankete či vysokú návštevnosť. Ešte raz Vám veľmi pekne ĎAKUJEM :)

Život

22. června 2012 v 11:49 | daisha |  Moje témy
O čom je život? Ťažká otázka a ešte ťažšia odpoveď. Život je krásny ale aj občas smutný. Prináša veľa radosti, šťastia, lásky ale aj smútku, sĺz,sklamaní, bolestí, strachu,..napriek tomu všetkému stojí za to. Nikto nemá život ľahký skôr či neskôr prídu aj ťažšie chvíle ktoré človeku veľmi ublížia a nevedia sa s tým dlho vyrovnať ale zas príde deň keď slnko bude opäť krásne svietiť a v noci žiariť hviezdy. Tým chcem povedať, že aj to zlé raz skončí. Prídu potom lepšie a šťastnejšie chvíle ktoré prinesú človeku úsmev. VIem, že som ešte mladá a nič také som ešte nezažila ale vidím to všade naokolo ako sa ľudia trápia kvôli niečomu s čím sa nevedia zmieriť, to im potom ubližuje a je to pre nich ešte ťažšie. Myslím tým, že nie je dobré aby si človek niečo príliš dlho vyčítal, trápil sa kvôli niečomu čo už aj tak nevráti aj keď rád by vrátil. Bolo by krásne keby sa dal vrátiť čas, mohli by sme všeličomu zlému predísť ale život by stratil to čaro čo ho robí životom.

Môj malý raj

22. června 2012 v 11:40 | daisha |  Moje príbehy
Prečo taký názov ? Keď zavrem oči, prenesiem sa do raja a je tam krásne. Som pri mori, ležím na pláži a slnko pekne svieti. Snívam o všetkom krásnom :). Hlava mi pripadá ako plátno na ktorom sa mi prehráva celý môj život moje narodenie, prvé kroky, škôlka, prvá kamarátka, základná škola, zlí spolužiaci, stredná škola, prvá láska ktorá bola sklamaním a výsledkom moje zlomené srdce, obdobie plné smútku, sĺz a výčitiek, zrazu niekto iný vstúpil do môjho života ktorý mi ho od začiatku zmenil, bol to môj priateľ ktorého som spoznala, začala mať rada, neskôr ľúbiť a nakoniec milovať. Prišli s ním všetky krásne spomienky a veľa srandy a lásky.

Básnička

22. června 2012 v 11:32 | daisha |  Básničky
Milujem a pre lásku urobím čokoľvek,
bojovať budem do posledného dychu
o toho koho milujem až do posledného
okamihu.

Pokračovanie pravý príbeh lásky ja a ty :)

22. června 2012 v 11:27 | daisha
Od toho dňa sme si každý deň volali aj písali. Písali sme si iba pár dní a stretli sme sa. Už na prvom stretku preskočila iskra čo sme obaja nečakali. Musela som si vybrať, v tom čase som mala bývalého. Mala som ťažké rozhodnutie vybrať si medzi dvoma chalanmi. Nikdy by som si nepomyslela, že aj ja jedného dňa budem stáť pred takým ťažkým rozhodnutím. Nevedela som sa rozhodnúť, celé dni a noci som premýšľala a nakoniec rozhodla som sa. Vtedy som nevedela či to bude správne ale teraz viem, že som sa rozhodla správne <3. Deň pred naším druhým stretkom sme boli na chate a zaspala som. Našla som si 2 neprijaté hovory 1 od neho a 2. od bývalého. Zostala som prekvapená a utekala von z chaty zavolať bývalému, tomu ktorí na mňa kašlal všetko bolo vždy po jeho, nevážil si ma a bral ma ako samozrejmosť a hračku s ktorou sa pohrá a kedykoľvek ju môže odhodiť. Viem, bola som blbá, nie že by som išla zavolať tomu milému zlatému chalanovi s ktorým som bola prvý krát vonku a cítila som k nemu niečo ale nechcela som si to pripustiť. Bývalý mi krásne vynadal a hneď náladu pokazil. Bola som rozhodnutá, že sa s tebou nestretnem. Fotrík a sestra ma prehovárali, že sa s ním stretnem a aj som mu to sľúbila. Premyslela som si to, a nakoniec som sa s tebou predsa len stretla. Čakal si ma pred priorom a so mnou išiel fotrík vlastne musel lebo mama sa bála. Cítila som sa hrozne trápne nielen, že som ale pol hodinu meškala okrem toho aj foter so mnou musel ísť. Foter odišiel a zostali sme sami. Objali sme sa, dali si pusu a chytili sa za ruky. Išli sme spolu do mesta prejsť sa. Každú chvíľu sme si dali pusu. Stále sme sa smiali, bláznili, srandovali a kecali. Ani minútu som sa pri tebe nenudila. Srdce mi tĺklo ako zvon, oči mi žiarili ako hviezdy na nebi a na perách som mala úsmev šťastia. Prežili sme spolu krásny deň na ktorý s radosťou a úsmevom na perách spomínam. Po tomto druhom stretku som sa definitívne rozhodla a vybrala si teba :). Neľutujem, pretože ty si ten ktorého som hľadala a o akom som snívala. Chýbaš mi.

Pravý príbeh lásky ja a ty :)

22. června 2012 v 11:09 | daisha |  Moje príbehy
Bola som smutná a nešťastná pokiaľ som nestretla teba. Najprv som sa s tebou nechcela stretnúť ale nakoniec som išla na stretko. Pamätám si ako som sa so sestrou ponáhľala aby sme stihli včas prísť. Išli sme taxíkom pred Tesco a čakali na teba. Keď si prišiel nohy mi ako keby vrástli do zeme a nevedela som sa pohnúť a bola som celá červená od hamby. Vedela som, že tam nesmiem zostať stáť ale musím ísť za sestrou. Tak som nesmelo šla za ňou. Keď som ťa uvidela, ešte viac som očervenela. Vyzeral si ešte krajšie, ako na fotke. Zostala som stáť v nemom úžase a hneď si nahovorila, že ťa nezbalím. Počkala som pokiaľ si sa so sestrou privítal a potom som šla pomaly za tebou. Keď som bola pred tebou si ma objal, ale tak silno, že mi až oči z jamôk skoro vyliezli. Z toho objatia, som vycítila, že asi cítiš ku mne čosi viac ako k sestre ( bral ma ako druhú sestru). Nemýlila som sa. Cestou keď sme šli do mesta tak sa sestra s tebou rozprávala a ja som premýšľala čo poviem aby som nebola ticho. Nič ma nenapadlo, pripadala som si trápne, v mozgu som nič nemala len jednú gumu ktorá všetko vygumovala. Tak som šlas nimi potichu, hlava dole a myšlienky všade inde. Neskôr sa mi ich podarilo odohnať a konečne som aj ja čosi povedala. Keď sme išli tak si ma cestou šťuchol, zasmiala som sa a vrátila ti to. Išli sme cez kúpele a sadli sme si na múrik a ja som sa nejak rozkecala. Potom si si sadol vedľa mňa a objal si ma. Sestra nás pár krát odfotila. Postavil si sa predo mňa a šteklil ma. Zišla som dole z múriku a škrtila som ťa samozrejme zo srandy. Pleskol si ma po zadku a ja som ti to vrátila. Za chvíľu sme sa išli prejsť a sadli sme si na lavičku v parku. Ty si sedel v strede, sestru napadlo nech ti dáme pusu na líčko. Povedala som si: "prečo nie?" Tak som ti ju išla dať ale keď som ti ju už skoro dala na líčko, zrazu sestra otočila tvoju tvár na mňa. Nebolo to na líčko ale na pery. Očervenela som ako paprika a na sestru som sa veľmi hnevala. Sestra nás zase fotila a hovorila nám akí sme zlatý párik. Neskôr ani neviem ako si ma držal za pás a každú chvíľu mi dal pusu. Chytil si ma za ruku a potom sme sa pustili, pretože sme videli moju babku tak sme ľšli do auta, ségra dopredu a my dvaja dozadu. Pozrela som na teba a krásne si sa na mňa usmial. Neskôr sme sa museli s tebou rozlúčiť. Objal si ma a pošepkal mi do ucha jednu vetu "mysli na mňa". Odvtedy mi tá veta behala stále po rozume. Naposledy sme ti zakývali a pomaly šli domov. Sedela som v aute a premýšľala som nad týmto krásne stráveným dňom a ani neviem ako len som cítila ako mi po lícach stekajú slzy. Otočila som sa dozadu a uvidela ťa, usmiala som sa a zakývala ti. Doma si mi potom volal. Ten telefonát navždy zmenil môj život, pretože si mi povedal čo ku mne cítiš, že ma berieš viac ako sestričku, ja som cítila to isté. Vznikla z toho láska a začali sme spolu chodiť a sme spolu doteraz :). Milujem ťa.
Toto je môj príbeh ktorý sa mi stal a chcela som sa s Vami oň podeliť.

For my love :)

22. června 2012 v 10:40 | daisha |  Básničky
Milujem ťa, pretože si iný ako ostatní.
Milujem ťa, pretože ma vieš pochopiť.
Milujem ťa, pretože ma vždy dokážeš rozosmiať.
Milujem ťa, pretože ma za nič nesúdiš.
Milujem ťa, pretože si neskutočný gentleman.
Milujem ťa, pretože ty jediný si pre mňa ten pravý.
Toto je venované môjmu priateľovi ktorého veľmi milujem :)

Dobrý večer prajem :)

21. června 2012 v 21:41 | daisha |  O vás
Aojte :) dlhšiu dobu premýšľam a neviem či mám zrušiť môj blog alebo nie.. Poprosila by som Vás ak by ste mi trochu pomohli a zahlasovali v ankete, ďakujem :)

Vonku s mojím miláčikom

20. června 2012 v 20:34 | daisha |  Moje príbehy
Dnes som čakala na môjho priateľa pokým príde z roboty. Keď som počula štrngotať kľúče vo dverách rozbehla som sa k dverám a privítala môjho anjelika. Objali sme sa a dali si pusu, spolu sa naobedovali a vyrazili von. Ako sme vyšli von zacítila som to obrovské teplo čo bolo vonku. Cestou sme sa rozprávali a do mesta sme šli busom. V buse bola neskutočná horúčava, skoro som môjmu anjelikovi na pleci zaspala :D. Vystúpili sme z busu a šli sme sa prejsť cez mesto. Išli sme do jedného obchodu a neskôr sme sa po ceste fotili a bláznili sa. Išli sme do kaviarne na zmrzlinu, tam sme sa trochu pofotili. Neskôr sme boli blízko fontány a trochu sme sa ovlažili a začali sa špliechať keď sme boli už celí mokrí šli sme do parku. V parku sme sa pofotili, poobdivovali prírodu a šli sme si sadnúť na lavičku. Posedeli sme si chvíľu a vybrali sa na námestie. Námestie sa mi veľmi páčilo zamierili sme si to k fontáne kde sme cvakli pár foto. Hrozne ma už boleli nohy tak sme si sadli na lavičku a rozprávali sa. Za chvíľu som pozrela zlatíčku na plece a videla som tam odporného zeleného chrobáka s krídlami, zvrešťala som a povedala to môjmu miláčikovi. On sa pozrel na plece a snažil sa ho striasť nakoniec sa ho zbavil a vystrelili sme z lavičky preč. Chcete vedieť prečo? Pretože ten chrobák nás naháňal a to doslova tak sme bežali :D podarilo sa nám mu utiecť a obaja sme sa rozosmiali. Obaja sme boli už hladní tak sme išli späť z mesta domov. Hneď som sa šla osprchovať potom spapala koláčik a teraz sedím pri notebooku a píšem Vám sem môj dnešný deň a okrem toho čakám na môjho miláčika pretože robí večeru :) a začal si spievať :D:D zlatučký je :) tuším utekám za ním do kuchyne a silno ho obíjmem a dám mu sladkú pusu :). Aké sú Vaše plány na dnešný večer? Ja budem večerať a potom rozprávať sa s mojím miláčikom a spoločne si pozrieme fotky ktoré sme dnes pofotili :). No ja už utekám lebo ma volá :) tak sa majte pekne a príjemný večer prajem :)

Dobré ránko :)

20. června 2012 v 10:10 | daisha |  Moje príbehy
Ahojte blogáci! Prajem krásne slnečné dobré ránko :) no čo už ste hore či ešte spíte? Ja som už dlhšie hore pretože ma ráno sladko zobudil môj priateľ :) už som aj napapaná a teraz sem píšem na blog :). Posnažím sa teraz pridávať každý deň aspoň niečo :). Tešíte sa ? :) A čo plánujete dnes? Píšte do komentov :) Ja budem čakať na môjho pokladíka a neskôr pôjdeme spolu von, tak sa veľmi už tešííím :). Ja mám prázdninky už skôr pretože školu som už úspešne skončila a čo vy školopovinní, tešíte sa na prázdniny?

Vitajte zlatíííčka :)

19. června 2012 v 10:38 | daisha |  Moje príbehy
Aooojte :) tak sem konečne po dlhej dobe píšem :). Veľmi sa vám ospravedlňujem že som sem dlho nič nepridávala ale mala som toho naozaj veľa. Takže čo všetko sa udialo keď som sem nepísala. Prvý dôvod prečo som sem nepísala boli moje blížiace sa praktické maturity na ktoré som sa musela učiť, aj keď som bola úplne vystresovaná, bála som sa, mala nočné mory našťastie som to úspešne zvládla dokonca lepšie ako som očakávala. V prvom rade bolo pre mňa dôležité prejsť pretože to bolo fakt veľmi ťažké, nakoniec som to dala na 3. V deň mojej maturity prišiel za mnou môj priateľ a podporoval ma. Spolu sme šli do mojej školy a čakali na ten moment keď ma zavolajú dnu. Dlho som tam nečakala, za pár minút som šla dnu. Dostala som papier s otázkami na ktoré som musela odpovedať, ako som písala ruky sa mi hrozne triasli. Po príprave nasledovala prezentácia môjho plánu a nakoniec odpovede na otázky. Našťastie komisia bola so mnou spokojná, čo ma veľmi potešilo :). Keď som išla z vyhodnotenia mala som úsmev na perách a hneď som objala môjho priateľa a dali sme si pusu. Pamätám si ako nám obom šibalo, čo sme boli šťastní, že som to nakoniec zvládla. Po praktickej prišiel akademický týždeň, kedy som bola pri knihách od rána do večera v kuse aj skoro 11 dní. Pár dní pred ústnými maturitami som už s učením nevládala a bolo mi veľmi zle, v deň mojej prvej maturitnej skúšky zo slovenského jazyka som si dala okolo 7 budíček a pustila sa s "obrovskou radosťou" do učenia. Ako som si všetko čítala skoro všetko som zabudla a neskutočný zmätok som v tom mala. Ako hodiny bežali rýchlejšie čoraz väčšmi som sa bála. Do školy som išla so stiahnutým žalúdkom a keď som videla spolužiačky ako tam sedia a učia sa zostalo mi ešte väčšmi zle. Onedlho som vstúpila dnu a išla si losovať tému. Vybrala som si 25. tému čo bola dosť ťažká na mňa pretože tie témy som skoro vôbec nevidela. Sadla som si za stoličku, čítala otázky a rozmýšľala nad odpoveďou. Hlavu som mala ako keby celkom prázdnu, nevedela som čo napísať už sa mi aj slzy tlačili do očí, ale nakoniec som predsa len sa trochu rozpísala, písala som fakt všeličo kopu diel tomu autorovi nepatrilo ale aj tak som ich tam napísala. Prípravu som ani celú nestihla a už ma volali odpovedať. Sadla som si pred nich a začala čítať otázky, všetky oči sa upierali na mňa čo ma ešte viac znervózňovalo. Čítala som všetko čo som mala na papieri čo som nestihla napísať povedala som. Dali mi aj kopu otázok čo tam neboli. Keď som doodpovedala, čakala som na výsledok. Ten čas čo sme sedeli pred dverami komisie mi pripadal ako keby čakanie na smrť. Po skoro dvoch hodinách nás zavolali dnu a po jednom čítali známky, ako sa blížilo moje meno čoraz viac mi bilo srdce keď som počula známku 2, neverila som vlastným ušiam, chcelo sa mi kričať aj plakať zároveň. Nakoniec nám zagratulovali a rozlúčili sa s nami. Hneď som utekala volať môjmu zlatíčku a oznámila som mu moju známku, veľmi sa tešil so mnou. Kričala som od radosti, neviete si predstaviť aká to je radosť keď sa celé roky učíte a nakoniec zistíte že predsa len vaše úsilie nebolo márne. Doma mi všetci gratulovali a bola som hviezdou večera, užívala som si to :D. Po výdatnej večeri som sa pustila zase do učenia angličtiny, hlava mi išla prasknúť ale učila som sa. Na ďalší deň som skoro ráno vstala pretože moc času som na učenie nemala, za 2 hodiny necelé som mala odpovedať. Veľmi som sa bála. Skúšala som sa či to viem ale zistila som že dosť toho neviem, bola som z toho smutná aj nahnevaná. Neskôr som sa prichystala na maturitu pekne sa obliekla,namaľovala a utekala do školy. Moje spolužiačky tam už čakali a rovnako sa báli ako aj ja, ba niektoré ešte viac snažila som sa ich ukľudniť a hlavne povzbudiť. Konečne som prišla na rad, vstúpila som dnu a losovala si tému. Najprv som sa zľakla ale keď som si pozrela niektoré otázky začala som rýchlo písať, ani neviem ako a už som mala 1 stranu zapísanu keď ma zrazu zavolali. Prečítala som im otázky a hneď na ne odpovedala. Boli so mnou spokojní, čo ma potešilo a dodalo odvahu, že možno predsa len to bude 2 :) ktorú som veľmi chcela ale viac som chcela 1 pretože mi moja profesorka povedala, že kľudne mám aj na 1 :). Keď som odtiaľ vyšla úplne so mňa všetok stres, strach opadol. Už ma čakalo len vyhodnotenie a teoretická maturita. Na vyhodnotenie sme ani dlho nečakali asi tak 30 min. Povedali nám známky, tŕpla som pokým nepovedali moje meno. Povedali moje meno a známku. Dostala som 1 :) nečakala som to a veľmi som bola šťastná. Utekala som hneď písať všetkým sms a ponáhľala sa domov pochváliť sa mojím skvelým výkonom. Všetci mi gratulovali a tešili sa so mnou. Už ma čakala len jediná skúška jedna z najťažších teoretická časť odbornej zložky maturitnej skúšky ktorá obsahovala viac ako 11 predmetov. Keď som videla tú kopu učenia chcelo sa mi plakať ale namiesto sĺz začala som sa učiť. Učila som sa dlho do noci a keď som nevládala šla som spať. Ráno som mala zase budík a učila sa, tento deň ako som otvorila knihy hlava ma rozbolela a hrozne zle mi zostalo ale premohla som sa a čítala som si to všetko, bolo toho naozaj veľa zošitov ale 10, 2 zakladače a ešte ale 200 ak nie viac papierov čo som mala prefotené látky. Naozaj som sa veľmi bála, veľa predmetov som si v ten deň ani nestihla už pozrieť, rýchlo som sa naobedovala a bežala do školy. Prišla som neskôr všetci tam už boli za 20 minút som išla dnu. Príprava trvala 30 minút aj odpoveď. Hrozne som sa bála čo si vyberiem. Nevedela som čo písať niekoľko minút som premýšľala a čas plynul ale predsa len som sa rozpísala. Neskôr prišla za mnou moja profka a pýtala sa ma či to už mám hotové keď som povedala áno išla som odpovedať. Čítala som po jednej otázke a odpovedala na ne. Boli tam aj otázky ktoré som hovorila vlastnými slovami čize nevidela som tú látku, našťastie všetko som mala dobré, len v účtovníctve malú chybičku ale boli so mňa doslova unesení, o pár minút dokonca skôr som skončila. Ešte aj pred riaditeľkou ma vychvaľovali a ja som bola celá červená ako paprika. Keď všetkých vyskúšali zavolali nás na vyhodnotenie, srdce mi splašene bilo ako sme tam tak stáli keď som počula známku 1 myslela som, že vyskočim z kože taká som bola šťastná, všetkým nám zagratulovali a popriali veľa šťastia v živote. Rozlúčila som sa so spolužiačkami a zavolala som môjmu bubíkovi :). Veľmi bol šťastní keď som mu povedala ako som zmaturovala. Doma sa tiež veľmi tešili a gratulovali mi. Pár dní som mala oddych a šla som posledný krát do školy pre vysvečko. Zobrala som vysvečko triedna mi zagratulovala, popriala veľa šťastia a dvere školy sa za mnou už navždy zavreli.
Študentský život sa skončil a začína sa ten dospelý.
Teraz som na priateľovom notebooku a píšem sem na blog a na perách mám úsmev pretože už čoskoro budem s mojím priateľom čo sa veľmi veľmi tešíííííííííím. Prajem vám ešte krásny utorkový deň a hlavne sa nespáľte keď sa pôjdete opaľovať.

Ďakujem za návštevu,príďte zas!