Nič nebude také ako kedysi, ale všetko môže byť také ako ešte nikdy.

Červenec 2012

From the surprise to the nice romantic dinner

27. července 2012 v 22:57 | Daisha |  Moje príbehy
Prajem Vám krásny dobrý večer, napíšem Vám článok o dnešnom dni. Ráno ma sladko zobudil môj miláčik, dal mi pusinku na pery a ja som ho objala a usmiala sa naňho. Neskôr som vstala a chvíľu sa bláznila s mojím miláčikom. Za chvíľku išiel von tak som zostala sama a naraňajkovala som sa. Počúvala som hudbu a spievala si, za chvíľku som počula štrngotať kľúče vo dverách. Hneď som vedela, že to je môj chlapček :) usmiala som sa a počkala pokiaľ príde do izby. Mala som prísny zákaz vychádzať z izby niečo mi chystal, a ja som nevedela čo. Neskôr keď už aj jeho mamina prišla tak mi povedal aby som sa pekne obliekla, poslúchla som a tušila asi prečo. Zobral ma do obývačky a kázal mi zostať tam so zavretými očami. Za chvíľku prišiel a zagratuloval mi on a aj jeho mamina. Ako mi gratulovali skoro som sa od dojatia rozplakala. Ešte som musela počkať, mal ešte jedno prekvapenie :). Za chvíľku som otvorila oči a pred sebou som uvidela nádhernú tortu v tvare srdiečka :). Všetci sme sa spolu s tortou pofotili a môj pokladík ma odfotiil a nakameroval ako rozbaľujem darčeky. Rozbaľovanie darčekov mi moc nešlo, pasovala som sa s tým dlhší čas ale nakoniec sa mi to predsa len podarilo. Prvý darček bol od môjho miláčika krásny anjelik čo drží srdiečko a tiež aj torta bola od neho :) a od jeho maminy som dostala fen :) nejaky specialny :). Darceky ma samozrejme velmi potesili :). Obom som pekne poďakovala a neskôr sa šla prezliecť. Medzitým môj priateľ volal do reštaurácie kedy by sme mohli prísť. Mali sme íst iný deň ale šli sme dnes, bolo to nečakané :). Rýchlo sme sa obliekli a vyrazili na večeru. Reštaurácia bola pekná a veľká. Čašníčka nám priniesla menu. Ja som si dala bravčové medajlónky so šampiňónmi a americkými zemiakmi. Môj miláčik si dal kačacie prsia s čučoriedkovou omáčkou. Obidvom nám veľmi chutilo a stále sme sa smiali a spolu srandovali. Bola to naša večera kde boli aj zásnuby :). Boli sme veľmi šťastní :). Keď sme sa napapali po ceste domov sme srandovali a bláznili. Keď sme boli v izbe priateľ za mnou prišiel kľakol si predo mňa a spýtal sa ma: "Vezmeš si ma?" Ja som samozrejme povedala áno a objala ho. Bola som veľmi šťastná až ma to dojalo a z očí mi šli slzy šťastia. Teraz rozmýšľam nad týmto krásnym dňom a píšem na blog. Prajem Vám všetkým krásny víkend a dobrú noc.

15 mesiacov spolu :)

26. července 2012 v 12:05 | Daisha |  Moje príbehy
Dnes krásnych 15 mesiacov spolu :) som veľmi šťastná že ťa mám anjelik :) nie vždy sme to mali ľahké aj bola medzi nami obrovská diaľka, neskôr moji fotríkovci začali mať proti tebe vždy niečo, vždy si niečo na teba našli. Prišlo obdobie hádok kedy sme sa aj každý deň hádali a boli sme z toho nešťastní a smutní. Naše hádky boli hlavne kvôli mojím fotríkovcom a tiež aj kvôli škole kedy sme mali obaja kvantum učenia lebo nás čakala aj maturita. Bolo to ťažké obdobie nejeden krát sme sa chceli obaja spolu rozísť. Táto myšlienka rozísť sa nás oboch veľa krát napadla ale ani jeden z nás to nedokázal. Neskôr prišlo ešte horšie obdobie keď mi moji fotríkovci zakázali stretávať sa s tebou. Veľmi som bola smutná a po jednom incidente čo sa stal som nedokázala tú noc zaspať. Pripadalo mi to ako obrovská nočná mora ktorá sa rozplynie keď otvorím oči. Bohužiaľ ani potom čo som sa štipla do líca nepomohlo to, bola to krutá skutočnosť. Tie dni boli pre oboch veľmi ťažké. Musela som dávať obrovský pozor aby si fotrovci nevšimli, že ti píšem. Fotrovci mi zmenili číslo na mobil a musela som vymazať naše fotky. Keď som fotky mazala bolelo ma pri srdci. Ešte viac ma bolelo keď som prišla domov a darčeky od teba boli preč, tisli sa mi slzy do očí ale statočne som ich skrývala. Mala som masku aby nik nevidel ako skutočne sa cítim, ako trpím tým, že som nemohla byť s tebou. Raz som šla do školy a písala som ti email. Ten email bol dosť smutný. Po schodoch zo školy keď som išla som ťa pred sebou uvidela. Bol si veľmi smutný čo ma ešte viac bolelo ťa takého vidieť. Vtedy si sa chcel so mnou rozísť ale nedokázal si to a ani si to nechcel, ja som to tiež nechcela. Sľúbili sme si, že to spolu zvládneme a nerozdelia nás. Ten čas sme sa stretávali tajne, chodieval si za mnou do školy a mne sa to veľmi páčilo :). Fotrovci ma hrozne kontrolovali, nič som nemohla. Nakoniec sme to spolu všetko prekonali a tereaz bývame spolu čo je úplne super pretože sme spolu každý deň :). Tak nám chcem zaželať všetko najlepšie k našim dnešným 15 mesiacom :) je to krásne že sme spolu už tak dlho :) nech sme spolu ešte veľmi dlho, aby neboli medzi nami žiadne hádky len veľa lásky a srandy, milujem ťa navždy :-*

Chýbaš mi

25. července 2012 v 13:12 | Daisha |  Moje príbehy
Stále moje ústa hovoria chýbaš mi, tak už príď a objím ma!
Tvoje milé zelené očká sa na mňa s láskou zahľadia a tvoje bozky ma celú omámia.
Usmejem sa na teba a objímem ťa.
Nežne ma chytíš za ruku a povieš mi sladké slová, ktoré sú čarovné ako krásna melódia.
Milujem ťa to sú dve krásne slová ktoré rada počúvam od teba zas a znova :)

To bolo čo?

25. července 2012 v 12:39 | Daisha |  Moje príbehy
Sedím pri notebooku počúvam pesničky a myslím na môjho priateľa keď zrazu počujem strašnú ranu, zľaknem sa a utekám pozrieť do obývačky a uvidím tam hrozný bordel ešte viac sa rozklepem a neviem čo robiť. Chcela som zavolať môjmu priateľovi ale nechcela som ho v robote rušiť tak som zavolala Pati a povedala jej o tom. Poprosila som ju či by sme si zavolali na skype a samozrejme súhlasila. Potešilo ma to a utekala som zapať skype. Zavolala som hneď aj priateľovej mamine a povedala jej čo sa stalo. Trošku som to upratala a zavolala si s Pati na skype. Teraz s Pati ešte voláme, myslím na môjho priateľa a už sa naňho veľmi teším.

Slnečná nedeľa

22. července 2012 v 19:54 | Daisha |  Moje príbehy
Počula som sladké šepkanie do uška, otvorila som oči a uvidela môjho priateľa ako sa na mňa usmieva. Zaželal mi dobré ráno a dal mi sladkú pusu. Bola som unavená tak som zatvárala oči a moje zlatíčko ma všemožne budilo napr. ťahal mi paplón alebo hádzal po mne podušky, ťahal ma za nohy alebo ma šteklil :D:D samozrejme keď som sa prebrala všetko som mu to pekne vrátila. Neskôr som ho vyháňala z domu aby stíhal do roboty. Z okna som mu ešte naposledy zakývala a šla sa prezliecť. Potom som sa naraňajkovala a čítala si knihu. Za chvíľu prišla priateľova mamina tak sme spolu nachystali obed. Šúpala som zemiaky a ako inak som sa porezala a ako odporne najprv na ruku do kože, našťastie mi krv netiekla a za chvíľku do prsta a ani neviem ako, celý čas čo som šúpala zemiaky mi šla odtiaľ krv a riadne to štípalo. Neskôr som krájala zemiaky a zas som sa porezala tentoraz na palec ale tak že ma to furt štípe keď si umývam ruky. Podarilo sa mi aj z oleja prsknúť na ruku ale ani som to nevnímala. Neskôr sme sa s priateľovou maminou napapali, obliekli sa a išli do obchodu. Kúpili sme čo sme chceli tak sme sa doma pustili do robenia piškótovej smotanovej torty s ovocím. Mňáám ale to vyzeralo chutne :). Neskôr som si zmyla vlasy a šla pozerať film s jeho maminou. Teraz píšem na blog a pôjdem sa napapať lebo začínam byť už hladná a neskôr budem čakať na môjho miláčika pokým príde z roboty. Prajem Vám ešte krásny nedeľný večer strávený v kruhu rodiny alebo priateľov.

Upršaná sobota

21. července 2012 v 19:39 | Daisha |  Moje príbehy
Pekne som spinkala a o niečom peknom snívala, keď zrazu počujem cŕŕŕn a to mi budík zvonil. Vystrelila som z postele a utekala vypať budík nech všetkých nepobudí. Chvíľu som ešte ležala v posteli a nakoniec vstala. Utekala na wcko a umyť zuby. Pozdravila som sa s priateľovou maminou a šla sa prezliecť a dať si raňajky. Rýchlo som sa naraňajkovala, navoňala a očesala. Za pár minút sa zobudil aj môj priateľ tak sme sa privítali a zaželali si dobré ráno. Keď som bola nachystaná rozprávala som sa s mojím priateľom a sledovala čas na mobile aby sme stíhali bus. Vonku bolo "úžasné" počasie, lialo ako z krhly a dosť sa aj ochladilo tak som sa trochu teplejšie obliekla. Za pár minút som sa rozlúčila s priateľom a utekala s jeho maminou na bus. Na stanicu sme prišli včas, akurát tam prichádzal bus. Nastúpili sme do autobusu a rozprávali sa. Neskôr som len tak pozerala z okna a nad všeličím premýšľala. Za chvíľu sme prišli k priateľovej babke. Pozdravili sme ich a privítali sa s nimi. Prezliekla som si staré veci a šla som za nimi do kuchyne. V kuchyni mali aj televízor tak som chvíľu pozerala. Hral dobrý film, volal sa Sesterstvo putovných kalhot 2. Ten film som dávnejšie videla a veľmi sa mi páčil. Neskôr sme sa naobedovali. Bola som nejaká unavená, oči sa mi zatvárali a premáhala som sa aby som nezaspala. Priateľova mamina videla na mne, že som unavená tak mi povedala, že keď chcem tak si môžem pospať. Tak som si pospala a sníval sa mi pekný sen o mojom priateľovi ale už neviem aký bol ale zdá sa mi, že sme boli spolu buď na nejakom výlete alebo na dovolenke. Neskôr som sa zobudila a zas zaspala. Keď som sa zase zobudila pozrela som na mobil koľko je hodín a pomaly vstala, pretože za hodinku nám išiel autobus. Rozospato som prišla do kuchyne kde bola priateľova sestra, usmiala som sa na ňu a sadla si. Priateľova mamina za chvíľku prišla do kuchyne a pýtala sa ma, či som si dobre pospala. Za chvíľku som si dala sladkosť ktorú mi dala priateľova babka a pomaly sa šla prezliecť. Za chvíľku sme sa rozlúčili a išli na bus. Vonku začalo zrovna pršať také prehánky boli, pokým prišiel bus schovali sme sa pod strechu. Za pár minút prišiel bus tak sme nastúpili. Pozerala som von z okna a myslela na moju rodinu, chýbajú mi.. Skoro mi aj slzy šli z očí ale zadržala som ich. Z busu sme videli v našom meste havárku ale akú riadnu, auto nabúralo do stĺpa a celý ho vyrazilo.. Zo stanice sme išli domov. Šla som do izby sa prezliecť a na posteli som uvidela list. Vzala som ho, usmiala som sa a prečítala. Bol od môjho priateľa tak ma to potešio :). Neskôr som sa šla napapať a rozrpávala som sa s priateľovou maminou. Teraz myslím na môjho priateľa a píšem sem na blog :). Snažím sa hypnotizovať hodiny aby som konečne bola s mojím priateľom, veľmi mi chýba a moc sa naňho teším keď príde z roboty. Za chvíľku sa pôjdem navečerať, osprchovať sa a pozrem si s priateľovou maminou nejaký pekný film a potom budem netrpezlivo čakať na moju lásku pokiaľ príde domov :).

Ahojte blogáci

20. července 2012 v 10:51 | Daisha |  O vás
Ahojte moji milí priatelia ! Prepáčte že som žiaden nový článok nepridávala ale naozaj nemám čas čo ma veľmi mrzí ale nebojte sa čoskoro sem pribudnú nové články. Dnes som sem jeden článok zatiaľ pridala a možno ich bude dnes aj viacej uvidím že ako.. Som veľmi rada, že napriek tomu že som dlhý čas nič nepridávala, že ste mi zostali verní a naďalej navštevovali môj blog. Veľmi si to vážim a ďakujem Vám veľmi pekne :) Veľmi by ma potešilo ak by ste pridávali aj nejaké komentáre poprípade hlasovali v anketách, budem Vám veľmi vďačnáá. ĎAKUJEM :)

Na výlete v Ba

20. července 2012 v 10:45 | Daisha |  Moje príbehy
Streda sme skoro ráno pred 4 s priateľom vstávali aby sme stihli včas bus ktorý nám šiel o 5.30. Rýchlo sme sa obaja chystali ja som sa ešte naraňajkovala, pripravila pitie na cestu a priateľa som už naháňala aby sme stihli včas prísť na stanicu. Ten bol už zo mňa nervózny tak sme sa nakoniec aj pohádali.. Nakoniec sme sa obliekli a vydali sa na stanicu. Cestou na stanicu sme sa zas hádali, neskôr sme sa udobrili a srandovali spolu. Keď sme prišli na stanicu autobus tam našťastie ešte nebol ale pár ľudí tam už čakalo. Za chvíľku prišiel autobus tak sme nastúpili a sadli si spolu. Môj miláčik sedel pri okne a ja vedľa neho. Obaja sme boli veľmi unavení tak sme aj zaspali. Mne sa tuším aj niečo snívalo ale nepamätám si čo to bolo. Neskôr sme sa zobudili keď sme boli v Nitre a potom zas zaspali a zobudili sa až v Ba. Nejako sme sa prebrali a pozerali okolo seba na Bratislavu a rozprávali sa. Na stanici sme pozerali cez gps ako sa dostaneme k tescu. Môj miláčik to zadal do gps ale pár krát sme sa vydali zlým smerom ale nakoniec sme išli správne. Po ceste sme sa ešte odfotili pri soche Júliusa Satinského a nakoniec sme prišli pred Tesco kde sme popozerali výklady a netrpezlivo čakali na Paťku. Keď prišla Paťka obaja sme sa k nej rozbehli a po jednom ju objali. Bola som šťastná že konečne vidím moju najlepšiu kamošku :). S Paťkou sme išli cez námestie okolo Michalskej brány kde sme sa pofotili, okolo Dunaja kde sme obdivovali Bratislavu až po Euroveu. Kúsok od Eurovei boli prístroje na cvičenie, ktoré sme všetci s radosťou vyskúšali. Skvele sme sa zabavili, cvakli pár foto a išli k Eurovei. Pred Euroveou sme uvideli pláž 33, obzreli sme si ju a šli sme do Eurovei rýchlo na wcko. Za chvíľu sme vyšli von okolo fontány a sadli si na lavičku a chvíľu sa rozprávali. Neskôr sme šli pozrieť na pláž 33. Pred vstupom na pláž 33 sme podpísali papier v ktorom sme súhlasili, že nás budú celý čas snímať kamery. Keď sme toto všetko absolvovali mohli sme vstúpiť na pláž. Na pláži nás hneď pozdravili súťažiaci. Bol tam vtedy zelený tím. Vnútri sme sa posadili, priniesli nám objednávkový lístok. Ja s priateľom sme si dali radlera a Pati si dala Latté. Všimli sme si, že všade boli kamery. Jedna bola celý čas oproti mne. Neskôr sme sa pofotili so súťažiacimi. Adam nám povedal no poďte ku mne babule, my sme sa s Pati zasmiali a išli k Adamovi a odfotili sa s ním. Tiež sme sa odfotili aj s Romanou. Za chvíľu sme sa s nimi rozlúčili a išli do Eurovei. Obaja sme boli nadšení, že sme predsa len išli na pláž 33. Po pravde ja som tam moc nechcela ísť a kvoli tomu deň predtým než sme šli do Bratislavy som sa s priateľom "pekne" pohádala. V Eurovei sme pozreli pár obchodov a šli sa pozrieť čo si dáme na papanie. Všetci sme už boli hladní. Bolo z čoho vyberať ale nevedeli sme sa rozhodnúť, presnejšie ja.. Zas som sa pochytila s priateľom a potom sme sa spolu nebavili a nevšimali jeden druhého. Neskôr som skúsila sa s ním rozprávať a našťastie bolo to v pohode, porozprávali sme sa, vysvetlili si to a objali sa. Išli sme ešte s Pati do billy lebo si chcela kúpiť pitie, Pati šla do billy a my sme sa stavili v Panta Rhei a pozreli sme si knihy. Pati tam za nami prišla a pomaly sme šli napapať sa, lebo obaja sme boli dosť hladní. S priateľom sme si dali pizzu Prosciuto. Výborná bola. Nakoniec som ju ani nevládala zjesť čo bolo toho veľa, tak môj drahý to za mňa dopapal. Potom sme šli s Pati do Mcdonaldu. Rozprávali sme sa a s priateľom sme sa v niečom nesprávne pochopili a skončilo to nepríjemnou hádkou. Po ceste keď sme šli z Mcdonaldu, on šiel predo mnou pár metrov a ja za ním. Každú chvíľu ku mne prišiel a všeličo mi povedal dosť nahnevaným hlasom. Mne už šli slzy ale zakrývala som ich a utekala som rýchlo na wc aby som sa nerozplakala. Vyšla som z wcka a bola nahnevaná a priateľa som celú cestu ignorovala, najprv to vyzeralo že sa porozprávame ale nakoniec nič z toho nebolo. Ja som šla vedľa Pati a celú cestu sme sa rozprávali a ani na priateľa som nepozrela kde je.. Bola som fakt veľmi nahnevaná, smutná a aj zúfala. Neskôr sme prišli na pešiu zónu a s Pati sme sa fotili. Keď ma Pati fotila pri jednej soche zvonil mi mobil ale nestihla som to zdvihnúť, bol to môj priateľ.. Za chvíľku mi volal znova tak som to zdvihla a rozprávali sme sa. Povedal mi aby som šla za ním. Pomaly som kráčala teda k nemu. Zostali sme stáť oproti sebe, pozreli na seba a môj priateľ začal rozprávať, tak som ho počúvala. Povedala som aj ja čo som chcela, za chvíľku sme sa zas pochytili tak mi pustil ruku a šiel preč odo mňa. Šla som za ním a snažila sa s ním porozprávať a utešiť ho. Nakoniec sme sa objali a spolu si poplakali.. Usmiali sa na seba a dlho sa bozkávali. Neviem ako dlho sme tam stáli a rozprávali sa. Potom sme šli ruka v ruke s úsmevom na perách za Paťkou. Pati tam chúďatko sedela sama na lavičke a vyzerala dosť smutne. Uvidela nás a usmiala sa. Sadli sme si vedľa nej a rozprávali sa s ňou. Pati nás spolu odfotila, odfotili sme sa aj všetci traja spolu, pozerali na čas a pomaly šli na stanicu. Boli sme veľmi smädní tak nám Pati kúpila fľašu minerálky na cestu. Na stanici Pati s nami čakala na náš bus. Prišiel bus tak sme sa s Pati rozlúčili a nastúpili do autobusu. Naposledy sme jej zakývali a s priateľom sa začali rozprávať. Oboch nás mrzeli naše hádky ktoré boli zbytočné a len sme boli obaja veľmi smutní a vyčítali si to. Pozreli sme si fotky, cvakli sa pár krát. Vybrala som mobil a šla som počúvať pesničky, môj anjelik zatiaľ hajal. Neskôr si ľahol na moje nohy a ja som ho škrabkala po vlasoch a pozerala okolie. Totiž milujem pozerať z okna počas cesty. Fascinuje ma to :). Za chvíľu sa už aj mne oči zatvárali tak som zaspala. Neviem koľko som spala ale keď som sa zobudila som bola dosť unavená. Neskôr som môjho priateľa pomykala aby sa zobudil lebo sme už boli v našom meste. Ja som ešte zaspala tak ma zobudil a za chvíľu sme už vystupovali. Obaja sme boli veľmi unavení ledva sme prepletali nohami, neskôr ma zo srandy môj priateľ ťahal za ruku :D, vliekli sme sa doslova ako takí slimáci a každú chvíľu som zastavila čo som bola unavená. Pretože sme aj toho veľa prešli ale aj sme veľmi málo spali v noci asi 2 hodiny.. Za pár minút sme prišli domov, napapali sa a oddychovali. Veľmi sme sa už tešili keď uvidíme pláž 33 a nakoniec sme sa tam uvideli aj keď len chvíľku ale predsa tak sme sa s priateľom tak tešili ako malé deti :D samozrejme celej rodinke som povedala nech to pozerajú :D a tiež sa s nami tešili keď nás tam uvideli. Ešte sme sa rozprávali a neskôr keď sme boli unavení šli sme buvať. Bol to naozaj krásny deň, len škoda, že tam boli aj tie hádky..

Ďakujem za návštevu,príďte zas!