Nič nebude také ako kedysi, ale všetko môže byť také ako ešte nikdy.

Leden 2014

Veľké zmeny

27. ledna 2014 v 13:58 | Daisha |  Moje príbehy
Ahojte priatelia! Prepáčte, že som dlho nič nepridávala ale nemala som čas. Aj keď trochu neskoro ale prajem Vám všetko dobré v novom roku :). Ja som Nový rok oslávila s mojím manželom a jeho rodinou, o polnoci sme išli von pozrieť ohňostroj a manžel púšťal nejakú pyrotechniku. Ten ohňostroj bol úžasný, bola som ním unesená. Dlho som taký krásny ohňostroj nevidela. Verila som, že ďalší rok bude lepší ako ten predtým. Prácu som stále nemala, hľadala som si. Konečne sa mi ozvali z Piešťan, hneď v ten deň som išla aj moju rodinu pozrieť. S vedúcou som sa dohodla neskôr kvôli cestovaniu. O stanovenom čase sme sa stretli, porozprávala mi o akú prácu ide. Za pár dní som išla na skúšku, práca sa mi pozdávala aj kolegy§a bola fajn. Myslela som, že ma vedúca vezme ale nič z toho nebolo. Sklamalo ma to dosť, veľmi som túžila mať nejakú prácu. Nejaký čas som zostala v PN, manžel išiel sám domov. Prácu som stále nenašla popísala som na rôzne pracovné ponuky ale neozvali sa. Tak som odcestovala naspäť domov. Situácia bola už dosť mizerná a zúfala. S manželom sme si všeličo vyčítali a často sa hádali. Nakoniec sme začali hľadať prácu v inom meste, nikde nič tak sme sa rozhodli pre hlavné mesto. Poposielali sme životopisy, obvolali zamestnávateľov. Manželovi sa ozvali a volali ho na pohovor, deň pred cestou sa ozvali aj mne a tiež ma pozvali na pohovor. Na ďalší deň skoro ráno sme s manželom vyrazili do BA. Cesta bola pohode. Keď sme prišli bolo strašne zima tak ssme sa drkotali. Za chvíľu prišiel bus, najprv sme šli na miesto manželovho pohovoru. Ja som sa zatiaľ prechádzala, neskôr som uvidela manžela ako ide za mnou vysmiaty. Vzali ho :) tak sme sa spolu tešili. Na zástavke sme sa stretli s nejakým pánom, porozprával nám o Bratislave a všeličo poukazoval :) bol veľmi milý :). Šli sme sa pozrieť do Polusu, neskôr sme sa stretli s moju najkamošku Pati :). Zvítali sme sa, dlhú dobu sme sa nevideli, popozerali dáke obchody a šli do reštaurácie. Ešte sme sa šli poprechádzať do Eurovei a pomaly sa blížil môj pohovor. Bála som sa ale aj som bola zvedáva. Keď som prišla na miesto bolo tam kopu mladých ľudí. Všetci na mňa pozerali, cítila som sa trápne. Neskôr som šla dnu, porozprávala som o sebe, práci. Manžel ma čakal s Pati vonku chudáci ale pol hodinu tam mrzli. Potom sme pomaly šli na stanicu a domov. Behom troch dní sme boli v BA 2 dni. Za pár dní sa toho dosť udialo, sťahujeme sa. Dúfam, že aj mne sa konečne podarí nejaká práca.

Ďakujem za návštevu,príďte zas!