Nič nebude také ako kedysi, ale všetko môže byť také ako ešte nikdy.

Květen 2014

Moje sny

16. května 2014 v 14:47 | Daisha |  Moje príbehy
Bola tma a pod posteľou som našla čierne pierko, zľakla som sa. Pozerala som na posteľ a tá bola celá rozhádzaná. Zrazu všetko zmizlo, otvorila som oči a vyľakano pozerala okolo seba. Zistila som, že to bol sen ale hrozný. Dlho som nemohla zaspať keď som zaspala tak sa mi snívalo, že som bola v nejakom aquaparku ani neviem s kým. Stupila som na nejaké schodíky a tie sa prepadli, ocitla som sa vo vode a začala sa topiť. Svet sa mi strácal pred očami, videla som biele a zrazu som sa zobudila celá spotená a vystrašená. Hrozné sny ani spať som už nechcela. Keď som sa zobudila som premýšľala nad tými snami, hrozné nočné mory doslova to boli. Počas dňa som na ne zabudla. Šla som spať. Uvidela som moju základnú školu, boli tam všetci moji spolužiaci, smiali sa mi, kopala som ich a bila, s jednu spolužiačku som sa dosť pobila. Neviem ani ako sa tam zjavila moja stredná, tam sa to všetko opakovalo.. Bola som nešťastná, nechápala som, prečo ma nemajú radi.. Zobudila som sa celá uplakaná a pospomínala na školu, bohužiaľ aj keď je to už niekoľko rokov, spomienky stále žijú :(. Znova som zaspala, bola som v nejakej budove asi nejaká ordinácia bola tam doktorka, asi som šla na preventívnu ku gynekologičke, tá mi oznámila, že som tehotná. Dostala som aj kartičku čo majú tehotné a zapísala tam, 41 neviem či to boli dni alebo ako, no a dokonca som videla to malé, bolo maličké a hýbalo sa. Mala som veľké brucho, šla som do nejakého obchodu kde bola sestra, oznámila som jej to a sestra sa tešila. Nevedela som ako to oznámim manželovi. Šla som za ním a všetko sa pomaly vzdialovalo až som sa ocitla na posteli. Chvíľu mi trvalo, kým som sa spamätala a uvedomila si, že to bol len sen. Vydýchla som si. Tak to je zatiaľ všetko o mojich snoch.

Ahojte

16. května 2014 v 12:45 | Daisha |  Moje príbehy
Ahojte zlatíčka :). Aký máte dnes deň? Ja som vstala pred obedom, naraňajkovala som sa a trošku poupratovala. Teraz píšem na blog a pozerám z okna, vietor už nefúka tak veľmi ako včera dokonca sem tam aj slnko vyjde :). Pozerala som aj predpoveď na víkend ale nemá byť veľmi pekne :(, dúfam, že bude lebo by som chcela ísť von. Dnes pôjdeme na návštevu a večer príde môj manžel :), už sa naňho teším :).

Čo sa zmenilo

15. května 2014 v 18:00 | Daisha |  Moje príbehy
Začnem tým, už sme presťahovaní, bolo síce toho dosť ale zvládli sme to. Byt bol síce malý ale útulný. Prišli sme neskoro v noci, rýchlo sme niektoré veci vybalili a išli spať. Na ďalší deň, manžel šiel do práce a mňa čakalo vybaľovanie a pohovor. Na pohovor som prišla v predstihu, dlho som nečakala a za chvíľu som šla dnu. Oznámili mi skvelú správu berú ma. Tešíla som sa ako malé dieťa. Hneď som zavolala manželovi a oznámila mu tú novinku, ten sa tešil spolu so mnou. Išla som do obchodu pokúpiť nejaké elegantné oblečenie, mala som šťastie mali super veci a aj dobré zľavy :). Manželovi som spravila potom módnu prehliadku :D. Skoro ráno som šla do práce. Mali sme ísť do terénu. Pol hodinu sme cestovali a konečne sme prišli na stanovené miesto. Za pár hodiniek som prišla domov, unavená ale šťastná. Čakali ma ešte nejaké vybavovačky ohľadom práce. Mávali sme pravidelne meetingy. Za pár dni som v práci skončila nedarilo sa mi, tak začalo ďalšie hľadanie práce a posielanie životopisov. Bola som na niekoľkých pohovoroch ale nič. Až raz som mala šťastie vzali ma bola to tažká práca ale nevzdala som sa, za chvíľu prišli zdravotné problémy tak som musela skončiť. Musela som ísť na pohotovosť kde som čakala 2 hodiny a keď som sa neskoro v noci dostala na rad ma čakal rad vyšetrení, potom ešte hodinu čakanie na výsledky, chudák manžel ten už pomaly spal bol zničený, unavený a nervózny. Ja som bola slabá skoro som odpadla a zle mi bolo. Bol mojou oporou aj keď sa hneval a žundral na všetkých na okolo. Cesta domov to ešte len bolo.. mhd šla až za hodinu, tak manžel zastavil taxík, ten nás aspoň kúsok odviezol a ďalej sme si to museli do kopca vyšlapať peši, to bola cesta ledva sme obaja šli unavení a ešte mne bolo zle, slabá som bola. Za necelú hodinku sme prišli domov, to sme sa len trochu napili a išli hneď spať, samozrejme spať sa mi nedalo čo mi bolo zle.. Neskôr mi to prešlo a zaspala som, zobudila som sa až na to ako manžel vstal do práce. Rozlúčil sa so mnou a išiel. Zobudila som sa na budík tak som vstala najedla sa a išla pozerať práce. Nič som nenašla tak som oddychovala a čakala na manžela. Na ďalší deň som išla skooro ráno vlakom doktorke a na úrad práce. Všetko som vybavila a večer som celá šťastna išla s5 vlakom do Ba za manželom. Ten ma čakal na stanici a nevedel sa ma dočkať. Zvítali sme sa spolu a išli domov. Porozprávali sme sa a pozreli si film. V sobotu sme pozerali telku, rozprávali sa a tešili sa do divadla :). Neskôr sme sa pomaly chystali a utekali, bolo hrozné počastie zima, vietor fúkal a pršalo. Autobus nám odišiel tak sme museli ísť peši. Pohádali sme sa, tak sme mali pokazenú náladu. Pred predstavením sme sa stavili ešte v obchode kúpiť si niečo na zahryznutie. Predstavenie bolo super, len mi zostávalo nejak blbo, nevedela som, či preto, že som zjedla croissant alebo niečo na mňa lezie. Po predstavení sme čakali chvíľu na bus, potom sme konečne prišli domov. Hrozne mi bolo, manžel ma chcel vziať na pohotovosť ale odmietla som. Ležala som ale neprechádzalo to mala som strašné bolesti brucha asi aj horúčku a zle mi bolo. Neskôr som aj vracala, trošku mi bolo lepšie ale potom som o5 vracala. Keď mi bolo už dobre som konečne zaspala. V noci som sa pár krát zobudila. Ráno ma ešte bolelo brucho tak som iba také ľahšie veci jedla. Neskôr mi bolo o5 zle a zas som vracala. Volaala som aj s mojimi rodičmi, tí ma chceli vziať. Nesúhlasila som, myslela som, že mi to prejde. Bola som pár dni biela ako stena, bolesti som mala skoro stále, nič som nejedla piť som pila tiež málo. Manžel sa už o mňa bál a nevedel ako mi má pomôcť. Chcel aby som šla k mojej doktorke ale vedela som, že by som tú cestu vlakom nezvládla bola som príliš slabá a vyčerpaná. Nakoniec som poprosila mojich rodičov, tí hneď súhlasili. Manžel sa na mňa hneval a aj sme sa pohádali. Vyčítal mi, že sa zahrávam so svojim zdravím. Nechápal to, že inú možnosť nemám a nevedel ako som sa cítila. Na ďalší deň, som sa s dedkom a babkou dohodla, že prídu po mňa. Manželovi som ale povedala, že pôjdem k mojej doktorke. Viem, klamala som, ale inak sa nedalo. Bez jeho vedomia som odišla. Babka s dedkom keď ma zbadali boli v šoku, vyzerala som hrozne biela ako krieda, vlasy mastné čo som nevládala si ich ani zmyť, no ledva som stála na nohách, babka mi pomohla do auta a išli sme preč. Po ceste sme sa rozprávali hnevali sa na mňa, že som nechcela ísť na pohotovosť. Babka mi spravila aj jesť tak pomaličky som to zjedla. Manžel mi stále sms písal a volal. Nedvíhala som mu, nereagovala som. Mrzelo ma to, ale vedela som, keby to zdvihnem, že by sme sa pohádali, to som nechcela. Neskôr som mu predsa len zdvihla, povyčítali sme si všeličo a porozprávali sa. Už sa na mňa nehneval, bol iba smutný. Nechala som mu list kde som sa mu snažila všetko vysvetliť, list sa mu páčil. Bola som u doktorky a dala mi diétu. Bolo to ťažké, ale zvládla som to. Za pár dní som išla na vyšetrenie žalúdka fuj, to teda bolo ešte do večera som mala pocit, že mám v krku hadičku. Čakali ma všelijaké vyšetrenia.. Dali mi aj lieky. Bolesti som nemala tak často ale stále mám. O pár dní sme išli na krsninu oslavu. Bolo super, srandy kopec a skoro celý čas sme spolu s manželom tancovali. Potom ma čakali vybavovačky. V noci sa mi snívali hrozné sny. Za pár dni som išla za manželom na víkend do BA. Vlak mal meškanie a keď som prišla do BA, manžel tam ešte nebol čakala som 5, 10,15 minút manžel stále nechodil už ma tam začali aj ľudia otravovať, tak som brnkla Pati, s ňou som pokecala a medzitým volala s manželom a s rodičmi. Manžel prišiel až za 45 min. už ma tam šlo poraziť. Uvidela som ho kúsok od stanice tak som šla za ním. Ruku mal za chrbtom a keď ju dal pred seba tak krásnu kyticu v nej mal :). Privítali sme sa, zobral mi veci a išli sme na trolejbus. Behli sme do Polusu pokúpiť nejaké potraviny. Za chvíľu nám išla električka ale hovorím manželovi že ešte lístok tak bežal kúpiť. Po ceste sme sa rozprávali. Keď sme prišli domov tak som sa vybalila, osprchovala a išla do postele. Riadne zima bolo tak manžel zapol fén a potom bolo teplo. Rozprávali sme sa, objímali, bláznili a išli spať. Ráno ma manžel sladko zobudil, spolu sme sa naraňajkovali a išli von. Vonku bolo zamračené. Išli sme na hrad, tam sme sa pofotili a prešli po schodoch dole do centra. Popozerali sme mesto a išli sme do Eurovei. Pomaly sme išli do kina na Rio 2 3D riadna sranda to bola tak sme sa smiali. Z kina sme pozreli obchody a išli do centra do cukrárne. V cukrárni som si dala parížsku tortu a kávičku. S manželom sme sa porozprávali a neskôr išli domov. Na ďalší deň krásne svietilo slniečko, potešilo ma to. Naraňajkovali sme sa, upratali trochu a išli von. Išli sme pešo, po ceste sme sa stavili v obchode a kúpili si niečo na jedenie a na pitie. Išli sme na stanicu, kúpila som si lístok a potom sme sa šli prejsť. Pofotili sme sa a pomaly išli domov. Rýchlo som sa pobalila a utekala na vlak. Vlak tam už bol a pomaly odchádzal tak sme bežali ani sme sa nestihli poriadne rozlúčiť a vlak už odchádzal. Ešte som z okna uvidela manžela a zakývala mu. Na stanici ma už čakala mamina tak som sa s ňou privítala a šli sme k autu. Tam bola segra s tatinom, všetkým som porozprávala o skvelom víkende. Za pár dní som išla do Trnavy na očné, všetko bolo v poriadku dokonca mi doktorka znížila tak som sa tešila. Potom sme išli ešte do nákupného centra Arkadia a k babke a potom do mesta. S maminou sme pobehali obchody, pozreli optiky poskúšala kopec okuliarov a nakoniec si vybrala :) a po ceste sme aj krásne zmokli ešte že sme mali dáždnik. Tak a to je asi tak všetko o tom čo sa udialo. Teraz pozerám seriál vonku počasie riadne besnie a píšem sem na blog :). Dúfam, že sa bude niekomu chcieť tento dlhý článok čítať.

Vítam Vás

15. května 2014 v 13:55 | Daisha |  O vás
Prepáčte, že som dlho nič nepridávala nebol čas a mala som nejaké problémy ešte aj mám. Pokusím sa Vám to vynahradiť :)
Na začiatok mám pre Vás nejakú anketku, kde by som bola rada keby ste zahlasovali :).

Ďakujem za návštevu,príďte zas!