Nič nebude také ako kedysi, ale všetko môže byť také ako ešte nikdy.

Září 2014

Čo sa stalo

8. září 2014 v 12:35 | Daisha |  Moje príbehy
Zdravím, Vás!

Ospravedlňujem sa, že som nič nepridávala ale mala som nejaké problémy. Istý čas som bola mimo BA a taktiež kvôli vyšetreniu v nemocnici. Samozrejme pomedzi ten čas som usilovne hľadala práce a posielala životopisy. Bola som na niekoľkých pohovoroch, no žiaľ všetko neúspešne. Nevadí, aspoň mám skúsenosti. Bola som aj za rodinkou, oslávili sme spolu moje narodky spolu s manželom. Dostala som krásnu tortu od mojich rodičov :). Potom ma čakalo hnusné vyšetrenie musela som mať diétu, ktorú som ťažšie zvládala ale potoom som si to všetko vynahradila :). Vyšetrenie prebehlo rýchlo, na izbe som bola s jednou super babou, len škoda, že ona za chvíľu odišla. Keď som sa zobudila po vyšetrení už tam nebola ale na stole ma čakal balík cukríkov :). Nechápala som od koho to je. V prvom rade som si myslela, že to tatino alebo jeho kolega ošetrovateľ :D lebo jeden tam so mnou fajn pokecal :), taký milý bol. Neskôr som sa dozvedela, že to mi to dievča nechalo :) milé od nej :). Potom prišli za mnou rodičia, tak hneď mi bolo veselšie :). Pokúpili mi dačo na jedenie lebo veľmi som jesť nemohla, tak mi tak dobre padla lupačka :D, neskôr som mala večeru špagety s nejakou omáčkou ale chutilo mi to :). Za hodinku sa so mnou rodičia rozlúčili a išli domov, pozrela som si nejaké časopisy čo mi tatino doniesol a potom pozerala slnko sseno v telke a dobre sa zasmiala :D. Za chvíľu som šla spať, neskôr prišla sestrička a dala mi dole infúziu a zaželala dobrú noc. V noci sa všetci zobudili na strašný rachot, nevedeli sme čo sa deje.. Keď to utíchlo som konečne zaspala a zobudila sa na otváranie dverí, uvedomila som si, že som v nemocnici. Myslela som, že som doma.. Sestrička ma nebudila len mi dačo položila na stolík. Ráno som sa zobudila na tatinov hlas :D a za chvíľku mi priniesli raňajky. S chuťou som zjedla raňajky a dala si tabletku. Za chvíľu bola vizita, doktorka sa ma pýtala ako sa mám atď. Neskôr prišla ešte za nou sestrička len som videla injekciu v jej ruke a hneď mi bolo jasné čo ide robiť :D. Radšej som sa ani nepozerala pretože mi býva zle. Celé ruky som mala dolepené leukoplastami :D. Po raňajkách som si chcela umyť zuby ale nešla voda, tak som čakala kým ju opravia. Medzitým prišla upratovačka upratať izbu a rozprávali sme sa. Pozerala som chvíľu telku a pomaly sa balila. Už sa čakalo len na výsledky a potom som mohla ísť domov :). Pred 12, ma pustili. Tak som sa tešila :). Mamina po mňa prišla na aute, hneď sme sa privítali a šli do obchodu:), potom sme sa zastavili u babky:). Za pár dni som šla do BA. A ako na potvoru vo vlaku zistím, že som zabudla kľúče. Hneď som mala po nálade.. Oznámila som to rodičom a tí chceli mi ich poslať po strýkovi. Bolo to komplikované. Potom som to oznámila manželovi, zareagoval ako som predpokladala, veľmi sa nahneval ako inak. Ale keď si on niečo zabudol alebo stratil tak taký bordel som s ním nerobila! Mala som chuť ísť nas5.. Ale šla som do BA. Na stanici ma čakal manžel, privítali sme sa a šli spolu do obchodu. Na ďalší deň som šla na pohovor, keď som uvidela tú kopu ľudi hneď ma prešla chuť, ešte aj čas presne vymedzený.. Prišiel rad na mňa, podali sme si ruku a povedala som nejaké veci čo som v životopise nemala. Za pár dni mi volali, že nič z toho nie je.. Potom som šla na ďalší pohovor tam tiež nič. Za pár dní sme šli s manželom na DOD do Markízy. Ľudí kopec, 2 hodiny sme čakali do štúdia a popritom sa ešte kopec ľudí predbehlo ako inak. Keď sme sa dostali konečne dnu, dostali sme odznaky, stretli sme Kvetku Horváthovú odfotili sme sa s ňou. Každú chvíľu sme stretli kopec slávnych osobností, ale všetci mali naponáhlo. V štúdiu sme dlho neboli, hneď nás hnali von ani sme nestihli všetko dobre pozrieť a ani sa pofotiť. Boli sme sklamaní, tak čakali sme 2 hodiny a vnútri sme boli asi 10 minút? Zo štúdia sme sa boli najesť v reštaurácii, už sme boli riadne hladní. Všetko sme zjedli, manžel zaplatil a išli sme sa trošku prejsť. Neskôr sme sa zastavili na limonádu. Bola výborná, studená a bol v nej aj ľad. Manžel vybral jeden ľad a strčil mi ho za tričko, hneď som mu to vrátila :D, takto sme sa ešte chvíľu bláznili až pokým sme neboli celí mokrí :D, potom sme šli pozrieť vystúpenie Beáty Dubasovej, krásne spievala. Počasie sa začínalo nejako mračiť, manžel ma volal nech už ideme ale ja som chcela vidieť celé vystúpenie. Šli sme až keď začalo riadne fúkať a padali prvé kvapky. Utekali sme na zastávku, a tam ľudí kooopec stáli až na ceste. Za chvíľku prišiel bus, a všetci ľudia sa za ním rozbehli. My sme pozerali že to nie je normálne čo robia? Nechápali sme.. Autobus totál plný ledva sa zavreli dvere, čakali sme na ďalší ten to isté, takto nám odišlo ale 6 busov, v tom čase už riadne lialo.. Krásne sme boli všetci mokrí, už aj zima bola... Stále pršalo, ľudí stále veľa tak sme stále čakali na daždi, do nitky sme premokli a konečne po vyše dvoch hodinách sme sa zmestili do busu. Triasli sme sa ako osiky... Konečne sme prišli domov, hneď sme všetky veci vyzliekli a šli sa osprchovať. Tiekla na mňa horúca voda ale aj tak som sa stále triasla, manžel zatiaľ spravil čaje. Rýchlo som sa prezliekla do čistých vecí a pomaly uchlipkávala z čaju :). Bol vynikajúci, veci sme trošku fénom usušili a neskôr sa vybrali von. Chceli sme íst do cukrárne ale bola zavretá tak sme sa iba prešli a išli domov. Tak na toto tak skoro obaja nezabudneme a do Markízy neviem či ešte niekedy pôjdeme, po tomto zážitku. Stále behám po pohovoroch, dúfam, že sa už niečo konečne podarí.

Ďakujem za návštevu,príďte zas!