Nič nebude také ako kedysi, ale všetko môže byť také ako ešte nikdy.

Říjen 2015

Čas dušičiek

31. října 2015 v 17:56 | Daisha |  Moje príbehy
Je tu čas keď spomíname na našich najbližších ktorí zomreli. Navštevujeme cintoríny a zapaľujeme sviečky.Vždy si spomeniem na mojich blízkych ktorí zomreli. Tento rok pred pár mesiacmi zomrela moja milovaná prababka. Nestihla som sa s ňou rozlúčiť.Mrzelo ma to a bola som z toho smutná. Snívalo sa mi o nej videla som ju bola celá v bielom a taká pokojná, objímala som ju a plakala. V tom som sa zobudila a uvedomila si, že to bol sen. Bola som pokojnejšia vedela som, že jej je tam hore dobre. To je asi tak všetko prajem Vám pekný dušičkový čas.

Odchádzam

31. října 2015 v 14:03 | Daisha |  Básničky
Blíži sa ten čas viem, keď z tvojho života odídem. Nebude to ľahké ale už ďalej nevládzem.
Bolo toho dosť čo ma ranilo, bohužial nič sa nezmenilo. Zostáva mi už len jediné isť vpred, mám trpkú skúsenosť a po čase navždy zabudnúť. Spomienky pomaly pálim a teba zo srdca odstránila som a znova bez teba šťastná som.

Keď ublíži ten, kto mal milovať..

31. října 2015 v 13:59 | Daisha |  Moje príbehy
Bola to taká veľká láska, všetci nám závideli...Keď sa ma spýtal či si ho vezmem, som sa od šťastia rozplakala a povedala áno. Mali sme krásnu svadbu, rada na ňu spomínam. Ale žiaľ, všetko sa po krátkom čase veľmi zmenilo. Láska sa pomaly vytrácala, zostalo len trápenie..Stále mám pred očami všetko čo sa stalo, bolo toho veľa.. Každý deň bojujem so slzami ktoré sa mi tlačia do očí, snažím sa spomínať na to pekné ale nedá sa mi, vždy sa mi zobrazí to trpké, hnusné, bolestivé... Ja neviem prečo práve ja, neviem dokedy ešte ale ja len dúfam, že to už tak dlho nebude trvať lebo už nemám síl a nevládzem. Moje srdce krváca čoraz viac, trápim sa.. :( Neviem čo mám spraviť :(, nechcem takto žiť, chcem byť znova šťastná. Úsmevom zakrývam bolesť a slané slzy.. Nič ma nebaví. Tak veľmi sa zmenil ale hlavne kvôli tej cirkvi, úplne je iný, mám pocit že ma vymytý mozog, neviem to jeho správanie nechápem chvíľu je milý a za chvíľu je úplne iný človek a správa sa ku mne ako k nejakej handre...Tak veľmi ma miloval ale tak veľmi mi ublížil, že to by ma ani v tom najhoršom sne nenapadlo. Dlho je to už takto ale toto bol strašný víkend... Sobotu ma nechal celý deň samu, šiel si do tej cirkvi manipulatívnej spolu s jeho mamou ktorá ho večer predtým hodinu prehovárala, a samozrejme ho prehovorila vždy ho prehovorí, tak šiel, prosila som ho aby zostal so mnou ale nie bolo mu jedno ako sa cítim.. Keď konečne prišiel strašne sme sa pohádali.. Zrútila som sa.. Chcela som odísť.. V nedeľu bol krajší deň, ale kvôli blbosti sa stali nejaké veci a samozrejme ako inak to dal za vinu mne... Snažila som sa zadržať slzy ale nepodarilo sa mi to.. Ja neviem čo si myslí o mne, že si môže so mnou manipulovať ako chce, že som dáka handrova bábka alebo čo... Lenže ja som človek a mám city a tiež mi všeličo ublíži ale už som odolnejšia, už som sa naučila žiť s bolesťou ale celý život sa to nedá... Chcem mať manžela ktorý si ma bude naozaj vážiť, ctiť, rešpektovať, úprimne ma milovať a hlavne sa pekne správať nie ako nejaký hajzel.. Strašne klesol v mojich očiach už nie je pre mňa ten dokonalý chlapec ale zbabelec čo všetko rieši s niekým iným a nie so mnou, ubližuje mi a je mu jedno ako sa cítim... Už ma ani jeho slzy neobmäkčia, kedysi jedinú slzu vyronil a už mi to bolo ľúťo ale už nie. Mám pocit, že chalan s ktorým som chodila bol niekto iný ako teraz s kým žijem... Niekedy mám pocit, že ho ani nepoznám.. Najhoršie na tom je, že do všetkého ťahá jeho mamu a že má naňho obrovský vplyv, ale jedno viem, že ma pomaly stráca a ak sa nezmení ma stratí úplne, ja viem, že nie som dokonalá tiež mám chyby ale viem si ich priznať a nehádžem ich na iného.. Dlho sa modlím k Bohu aby sa zmenil ale nič sa veľmi nezmenilo, možno sa raz spamätá ale aby nebolo neskoro. Po tom všetkom stále k nemu niečo cítim ale aj to niečo raz zmizne ak sa nezmení. Zmizlo to, skončilo opustila som ho konečne sa oslobodila a som šťastná, ešte ma čaká súd ale bude už len dobre znova sa na mňa začalo slniečko usmievať aj napriek vážnym zdravotným problémom som v pohode dokonca silnejšia ako som kedy bola. Nikdy viac nedovolím žiadnemu chlapovi aby si so mnou robil čo chce nikdy viac. Ženy nedovoľte to ani vy vážte si sami seba, milujte sa také aké ste a majte hrdosť, nenechajte sa ponižovať všetci sme si rovní nik nie je viac. Buďte všetci šťastní.

Konečne tu

30. října 2015 v 14:01 | Daisha |  O vás
Príjemný jesenný deň prajem Vám blogáci moji :). Prepáčte že som tu nič dlhú dobu nič nepridávala ale mala som nejaké problémy tak som ich musela riešiť ale odteraz je všetko iné tak budem písať na blog čo najviac. Som rada, že napriek mojej neaktívnosti ste môj blog navštevovali.

Ďakujem za návštevu,príďte zas!